Automobily, ako ich poznáme dnes, v celej svojej rozmanitosti tvarov a foriem, sú výsledkom viac ako storočia inovácií a prestavieb. Počas tohto obdobia mnohé revolučné modely položili základy nových automobilových segmentov alebo aspoň nanovo definovali tie existujúce. Napríklad spoločnosť Lamborghini neprišla so svojím prvým sériovým športovým vozidlom len pri uvedení modelu Miura. Namiesto toho vytvorili šablónu pre to, čo dnes poznáme ako superautomobily. Podobne by sa pojmy muscle a car pravdepodobne nikdy nespojili, keby Mustang nevybehol zo stajne Ford.
Často sa však zabúda, že tieto prelomové automobily mali chyby a zvyčajne neboli ani zďaleka dokonalé. A bolo na nasledujúcich modeloch, aby tieto nedostatky odstránili a zároveň zostali verné pôvodnému receptu. Keďže to zvyčajne znamenalo nahradiť legendu, tieto vozidlá často čelili obrovskej výzve. Jedným z takýchto vozidiel bolo Ferrari 275, ktorého úlohou bolo ísť v šľapajach jedného z najúspešnejších športových automobilov všetkých čias – legendárneho modelu 250 GTO.
Pozadie Ferrari 275
Koniec 50. a začiatok 60. rokov boli pre vtedajšieho malého výrobcu športových automobilov Ferrari fantastickými rokmi. V tomto období maranellský výrobca uviedol na trh veľmi úspešný modelový rad 250, ktorý sa stal jeho prvým modelom vyrábaným vo významných počtoch. A najpozoruhodnejším z nich bol nepochybne ikonický model 250 GTO. Vzhľadom na pretekársky rodokmeň by toto vozidlo malo byť samozrejme rýchle a konkurencieschopné na trati. A to sa aj stalo, keďže vyhral takmer všetky pretekárske podujatia, na ktorých sa zúčastnil, pričom najvýraznejšie boli tri triumfy v šampionáte FIA GT za sebou. V čom však 250 GTO skutočne vynikal nad svojimi súdobými rivalmi, bola každodenná použiteľnosť. Na rozdiel od väčšiny vtedajších cestných pretekárskych vozidiel sa s ním jazdilo ľahko, bolo pomerne pohodlné a prekvapivo spoľahlivé. Vďaka tomu mohol majiteľ vziať svoje 250 GTO na pretekársku trať, celý deň ho tam rozbíjať a večer sa vrátiť domov.
Ako však roky plynuli, na 250 GTO sa postupne začal prejavovať jeho vek. Aj keď bolo toto vozidlo úspešné, so zastaraným podvozkom a odpružením by sa čoskoro stalo zastaraným. A keďže na dvere klopala tvrdá konkurencia, ku ktorej patrili Aston Martin, Jaguar a Maserati, nedalo sa to ignorovať. V polovici 60. rokov preto Ferrari neúnavne vyvíjalo očakávaného nástupcu modelu 250. Nové vozidlo by malo v podstate vyzerať a pôsobiť rovnako ako to, ktoré nahrádza, a zároveň prinášať rôzne inovácie a vylepšenia. A keďže bude mať o niečo väčší motor, dostane aj nový názov, ktorý bude odrážať túto skutočnosť.
Ferrari 275 – vzhľad
Zvonka pôsobilo Ferrari 275 silným deja-vu efektom, čo vzhľadom na jeho primárny zámer nebolo prekvapením. Ako duchovný nástupca modelu 250 GTO musel mať nový automobil podobný celkový tvar a takmer identické dizajnové prvky. Vzhľadom na to by sa všetko, čo bolo povedané o dizajne modelu 250, dalo použiť aj na opis modelu 275. To však neznamená, že nové vozidlo bolo len kópiou modelu, ktorý nahradilo. Dizajnéri spoločnosti Pininfarina odviedli pozoruhodnú prácu, aby ho vizuálne zvýraznili.
Ako však roky plynuli, na 250 GTO sa postupne začal prejavovať jeho vek. Aj keď bolo toto vozidlo úspešné, so zastaraným podvozkom a odpružením by sa čoskoro stalo zastaraným. A keďže na dvere klopala silná konkurencia, medzi ktorou boli aj Aston Martin, Jaguar a Maserati, nebolo možné to ignorovať. V polovici 60. rokov preto Ferrari neúnavne vyvíjalo očakávaného nástupcu modelu 250. Nové vozidlo by malo v podstate vyzerať a pôsobiť rovnako ako to, ktoré nahrádza, a zároveň prinášať rôzne inovácie a vylepšenia. A keďže bude mať o niečo väčší motor, dostane aj nový názov, ktorý bude odrážať túto skutočnosť.
Ferrari 275 – vzhľad
Zvonka pôsobilo Ferrari 275 silným deja-vu efektom, čo vzhľadom na jeho primárny zámer nebolo prekvapením. Ako duchovný nástupca modelu 250 GTO musel mať nový automobil podobný celkový tvar a takmer identické dizajnové prvky. Vzhľadom na to sa všetko, čo bolo povedané o dizajne modelu 250, mohlo použiť aj na opis modelu 275. To však neznamená, že nové vozidlo bolo len kópiou modelu, ktorý nahradilo. Dizajnéri spoločnosti Pininfarina odviedli pozoruhodnú prácu, aby ho vizuálne zvýraznili.
Čo je však dôležitejšie, nový model 275 sa vyznačoval niekoľkými mechanickými inováciami, ktoré ho odlišovali od jeho predchodcu. To zahŕňalo prevodovku transaxle s prevodovkou vzadu, ktorá zabezpečila lepšie rozloženie hmotnosti a zlepšila ovládateľnosť. Okrem toho išlo o prvé cestné vozidlo značky Ferrari s nezávislým zavesením kolies, ktoré malo vzadu aj vpredu dvojramennú konfiguráciu. Poslednou z vtedy najmodernejších inovácií boli kotúčové brzdy vyvinuté spoločnosťou Dunplo, ktoré boli namontované na všetkých štyroch kolesách. To všetko dalo Ferrari 275 skutočný pretekársky potenciál, pričom to neohrozilo komfort a každodennú použiteľnosť.
Aké bolo vlastniť Ferrari 275
Ferrari 275, na ktorého pleciach ležalo toľko práce, by nemalo byť ničím iným ako majstrovským dielom. Bohužiaľ sa však ukázalo, že prvé modely mali niekoľko vážnych a veľmi nepríjemných chýb, ktoré mohli ohroziť jeho povesť a dedičstvo. Na začiatok to bola tá revolučná a inovatívna konfigurácia pohonu transaxle. Aby bol robustný, inžinieri v Maranelle ho navrhli z jedného kusu, ktorý spája motor na jednej strane a prevodovku na druhej strane.
Hoci sa táto konfigurácia aspoň teoreticky zdala byť skvelým nápadom, jej reálne fungovanie nebolo presvedčivé. Problém bol v tom, že sa rýchlo opotrebovával, ak došlo k čo i len najmenšiemu vychýleniu. Potom tu boli kotúčové brzdy, ktoré boli nielen ostré a účinné, ale aj rýchlo slabli. Vo väčšine prípadov k tomu dochádza už po niekoľkých prudkých brzdeniach a bez predchádzajúceho varovania. Okrem toho, že to bolo veľmi frustrujúce, bolo to aj veľmi nebezpečné, ak by sa to stalo na trati alebo na kľukatej horskej ceste.
Našťastie si spoločnosť Ferrari tieto problémy uvedomila a prišla s riešením. Hnací hriadeľ dostal homokinetické kĺby, ktoré zabraňujú jeho opotrebovaniu aj pri nesúososti komponentov hnacieho ústrojenstva. Okrem toho bol prepracovaný brzdový systém, aby sa zlepšilo jeho chladenie, vďaka čomu je menej náchylný na povestné blednutie. Vďaka týmto a niekoľkým ďalším drobným vylepšeniam sa Ferrari 275 stalo skutočným skvostom na jazdu a vlastníctvo.
Ferrari 275 v motoristickom športe
Nikdy by sa nemalo zabúdať, že Ferrari je a vždy bolo predovšetkým výrobcom pretekárskych vozidiel. Preto je väčšina ich modelov navrhnutá tak, aby vyhrávali na tratiach a
275 GTB nebolo výnimkou. Tie slúžili ako základ pre pretekárske vozidlá Ferrari, ktoré v roku 1965 súťažili v triede GT. Napriek tomu však 275 GTB Competizione Speciale, ako sa volal, nebol len orezanou verziou cestného modelu. Namiesto toho bola karoséria ručne vyrobená z tenšieho hliníkového plechu a podvozok bol výrazne ľahší. Okrem zníženej hmotnosti karosérie bol motor vyladený na výkon viac ako 300 koní. Vyrobili sa len štyri takéto vozidlá, ktoré sa zúčastňovali na prestížnych podujatiach, ako napríklad 1000 km na Nürburgringu alebo 24 hodín Le Mans.
Stručne o Ferrari 275
Ferrari 275 bol taliansky dvojdverový športový automobil vyrábaný v rokoch 1964 až 1968, ktorý bol k dispozícii v dvoch odlišných variantoch. Verzia kupé s názvom GTB, čo je skratka pre Gran Turismo Berlinetta, bola tou športovejšou z nich. Jeho súrodenec, dvojdverový Spider s predvídateľným označením GTS, bol viac zameraný na eleganciu a ohromujúci vzhľad. Mechanicky boli tieto vozidlá takmer identické, s 3,3-litrovým motorom V12, prevodovkou transaxle a nezávislým zavesením kolies. Počas 4-ročnej výroby sa vyrobilo celkovo 972 cestných vozidiel vo verziách GTB alebo GTS. Okrem týchto cestných modelov bolo postavených niekoľko desiatok vyradených pretekárskych vozidiel pre rôzne súťaže.
